nadpis soporna1

Podrobnú históriu života šopornianskej farnosti napísal p. Ľudovít Čutrík v knihe Šoporňa - minulosť a súčasnosť 1251 - 2001 a do jednotlivých kategórií spracoval správca farnosti Vdp. ThLic. Marcel Kubinec, PhD.

 

Socha sv. Floriána, ochrancu pred požiarmi, patróna hasičov je na začiatku dolného konca dediny (ul. Šaľská). Je výrazom prosby na odvrátenie ničivého ohňa, ktorý v minulosti vyčíňal v obci vo veľkom rozsahu.

Socha sv. Jána Nepomuckého, je symbol mučeníka za uchovanie spovedného tajomstva. Nachádza sa v malej štvorcovej ohrade za bývalým obecným domom popri hlavnej ceste smerujúcej do Serede. Kedysi bolo malé námestie okolo sochy vysadené gaštanmi.

Socha sv. Vendelína je v malej štvorcovej ohrádke na dolnom konci dediny pri hlavnej ceste smerujúcej do Šale, neďaleko odbočky na Karháč. V štyridsiatych rokoch minulého storočia tu končila dedina. Bol to naozaj „svätý za dedinou“. Sv. Vendelín je ochranca roľníkov a dobytka. Socha sv. Vendelína s okolím bola zrekonštruovaná z darov veriacich v roku 2014. Na konci rekonštrukcie bola socha požehnaná za účasti veriacich.

Socha sv. Urbana, patróna viníc bola umiestnená na "Zajarčí", kde boli prvé vinice. Neskoršie ich vysádzali aj v iných častiach chotára. Socha schátrala už v 30. rokoch 20. storočia.

Božia muka na hornom konci dediny neďaleko autobusovej zastávky pôvodne obsahovala drevenú sošku Sedembolestnej Panny Márie, ktorú v roku 1974 odcudzili. V súčasnosti sa v nej nachádza len obraz Blahoslavenej Panny Márie.

Kaplnka sv. Anny je situovaná pri križovatke Záhumnia a cesty smerujúcej do Paty. Postavili ju v roku 1750 pravdepodobne z vďaky za ukončenie moru, ktorý počas troch dní v roku 1667 "kosil" obyvateľstvo. Mor vznikol ako následok hladu po neprestajnom tureckom plienení po roku 1663, keď Turci znova obsadili Nové Zámky a odtiaľ podnikali výpravy do celého okolia.
Z úcty ku sv. Anne sa 26. júla celebrovala v kaplnke svätá omša. V nasledujúcu nedeľu sa konali pobožnosti a púte, na ktorých sa zúčastňovali aj pútnici z blízkych dedín. Poriadok a výzdobu kaplnky mal na starosti Ružencový spolok. Ženy tu pravidelne každú nedeľu vykonávali vlastnú pobožnosť.
Koncom roku 1962 avizovali miestni funkcionári, že na základe rozhodnutia nadriadených orgánov bude kaplnka demolovaná, pretože prekáža verejným záujmom. Vďaka Prozreteľnosti sa tak nestalo a stojí dodnes. V roku 1993 ju renovovali.

Kaplnku Panny Márie na Štrkovci postavili koncom 19. Storočia v novogotickom slohu. Má romanticky poňatú neogotickú fasádu s dvoma bočnými vežičkami. Slúžila pre náboženský život obyvateľov majera. Bohoslužby sa tu konali len výnimočne (napr. na začiatku a na konci žatvy). Neďaleko kaplnky sa nachádza drevená zvonica zo začiatku minulého storočia. (V najbližšej dobe sa bude musieť pristúpiť k rekonštrukcii týchto objektov.)

Božia muka na mieste terajšieho Božského Srdca Ježišovho. Bola v nej malá drevená soška Bolestnej Panny Márie, ktorú sem premiestnili z malého pôvodného šopornianskeho kostola počas výstavby nového kostola. V 20. rokoch minulého storočia Božiu muku premiestnili a dnes stojí pri ceste na sereďskej ulici oproti okrasnej škôlke. Proti jej premiestneniu veriaci protestovali a nechceli dovoliť pamiatku odstrániť.

Socha Božského Srdca Ježišovho. Požehnali ju v roku 1922 pri príležitosti požehnania nových šopornianskych zvonov a predbežne ju umiestnili v kostole. Neskoršie v súčasnom strede dediny pri rozdvojovaní cesty smerom na Záhumnie vybudovali nový areál, kde umiestnili sochu na podstavec. Socha Božského srdca Ježišovho akoby symbolizovala myšlienku ochrany dediny Spasiteľom. Počas 30. a 40. rokov sa tu pravidelne v prvú nedeľu po sviatku Najsvätejšieho Srdca Ježišovho konali omše. Zúčastňovali sa na nich aj pútnici z okolitých dedín. Od kostola sa k soche išlo v sprievode s kňazom a so sviatosťou oltárnou. Počas sprievodu a omše sprevádzala spev veriacich miestna dychová hudba.

Kríže

Náboženské cítenie prejavovali občania aj stavaním krížov v obci a v rozličných častiach chotára.
Z minulosti boli známe:

Obecný kríž umiestnený na dolnom konci dediny v priestore pred rodinným domom Michala Nemčoviča. Postavili ho v roku 1877. Slúžil aj ako triangulačný bod. Nepozornosť občanov spôsobila, že sa narušil základ, kríž spadol a odstránili ho.
Šimonov kríž dali postaviť zámožní manželia Plešoví v roku 1889. Dodnes stojí na pôvodnom mieste popri ceste do Šale po ľavej strane za Novým jarkom. Manželia Plešoví zanechali aj základinu na konanie každoročných procesií k tomuto krížu.
Kríže pred kostolom boli dva. Kamenný z čias výstavby kostola (1777) a drevený - misijný (1942). Pripomínal úspešné misie, ktoré tu svätil páter Silvester Čambál, jezuita z Trnavy.
Nový misijný kríž z roku 2016 je umiestnený na priečelí kostola. Posvätil ho na konci misií P. Félix Tkáč OFM cap.

Kríž za dedinou na Novozámskej ceste schátral, zrútil sa a už ho neobnovili.

Materiál o hore uvedených skutočnostiach je vybraný z diel p. Ľudovíta Čutríka.