Podrobnú históriu života šopornianskej farnosti napísal p. Ľudovít Čutrík v knihe Šoporňa - minulosť a súčasnosť 1251 - 2001 a do jednotlivých kategórií spracoval správca farnosti Vdp. ThLic. Marcel Kubinec, PhD.

Pôvodný cintorín sa nachádzal okolo malého kostolíka na mieste terajšieho kostola. Pravdepodobne počas výstavby nového kostola cintorín premiestnili na terajšie miesto po ľavej strane cesty smerom na Patu. Pôvodná rozloha cintorína pri jeho terajšej vstupnej časti bola väčšia a siahala až po pozemky tam stojacich domov. Pri výstavbe novej štvrte nazvanej „Argentína“ bola časť cintorína zabraná na vybudovanie cesty a hroby preložili na iné miesto. Cintorín bol neoplotený a pásla sa na ňom hydina, ba aj dobytok. Oplotenie cintorína vybudovali až koncom dvadsiatych a začiatkom tridsiatych rokov minulého storočia. V roku 1927 sa Obecný úrad obrátil osobitným listom na krajanov v zahraničí o poskytnutie finančnej podpory na výstavbu oplotenia. Výstavba sa predlžovala a ohradu dokončili až v roku 1933. Betonárske práce vykonal podnikateľ pre murárske práce Antonín Melo zo Serede a drôtenú ohradu Štefan Mayerberg z Trnavy. Náklady činili 85 500 Kčs. Uhradili ich najmä z prenájmu poľovného revíru, ktoré štrkovecké panstvo vyplatilo na niekoľko rokov dopredu.

Do roku 1956 nebol na cintoríne murovaný dom smútku. Len akási drevená búda na vystieranie samovrahov. Zosnulých ľudia vystierali doma. Na dvoroch sa vykonávali aj pohrebné obrady. Zosnulého potom niesli po dedine v smútočnom sprievode na márach do cintorína priamo k hrobu. Prvý dom smútku (márnicu) postavili v roku 1956 zo starej tehly zo zbúraného organistovho domu. Márnica stála hneď za hlavnou bránou cintorína, na ktorej je nápis: „Do vzkriesenia“, po ľavej ruke pri vstupe. Bola malá, na miestach starých hrobov základy klesali a steny praskali. V roku 1975 postavili v obci nový dom smútku. Spočiatku ľudia odmietali vystierať zosnulých v tomto stánku, obrady vykonávané v domácnostiach pretrvávali takmer do konca sedemdesiatych rokov minulého storočia. Neskôr sa pristavil k domu smútku krytý prístrešok na ochranu pred nepriaznivým počasím.

Cintorín nie je geometricky upravený, čo spôsobuje problémy pri prechádzaní medzi hrobami. Dolná časť bola pôvodne určená na pochovávanie samovrahov. Keď už bolo málo miesta, začalo sa pochovávať aj v tejto časti.

V strede cintorína stojí jednoduchý kamenný kríž.