Podrobnú históriu života šopornianskej farnosti napísal p. Ľudovít Čutrík v knihe Šoporňa - minulosť a súčasnosť 1251 - 2001 a do jednotlivých kategórií spracoval správca farnosti Vdp. ThLic. Marcel Kubinec, PhD.

Socha sv. Floriána, ochrancu pred požiarmi, patróna hasičov je na začiatku dolného konca dediny (ul. Šaľská). Je výrazom prosby na odvrátenie ničivého ohňa, ktorý v minulosti vyčíňal v obci vo veľkom rozsahu.

Socha sv. Jána Nepomuckého, je symbol mučeníka za uchovanie spovedného tajomstva. Nachádza sa v malej štvorcovej ohrade za bývalým obecným domom popri hlavnej ceste smerujúcej do Serede. Kedysi bolo malé námestie okolo sochy vysadené gaštanmi.

Socha sv. Vendelína je v malej štvorcovej ohrádke na dolnom konci dediny pri hlavnej ceste smerujúcej do Šale, neďaleko odbočky na Karháč. V štyridsiatych rokoch minulého storočia tu končila dedina. Bol to naozaj „svätý za dedinou“. Sv. Vendelín je ochranca roľníkov a dobytka. Socha sv. Vendelína s okolím bola zrekonštruovaná z darov veriacich v roku 2014. Na konci rekonštrukcie bola socha požehnaná za účasti veriacich.

Čítať ďalej...

Podrobnú históriu života šopornianskej farnosti napísal p. Ľudovít Čutrík v knihe Šoporňa - minulosť a súčasnosť 1251 - 2001 a do jednotlivých kategórií spracoval správca farnosti Vdp. ThLic. Marcel Kubinec, PhD.

Pôvodný cintorín sa nachádzal okolo malého kostolíka na mieste terajšieho kostola. Pravdepodobne počas výstavby nového kostola cintorín premiestnili na terajšie miesto po ľavej strane cesty smerom na Patu. Pôvodná rozloha cintorína pri jeho terajšej vstupnej časti bola väčšia a siahala až po pozemky tam stojacich domov. Pri výstavbe novej štvrte nazvanej „Argentína“ bola časť cintorína zabraná na vybudovanie cesty a hroby preložili na iné miesto. Cintorín bol neoplotený a pásla sa na ňom hydina, ba aj dobytok. Oplotenie cintorína vybudovali až koncom dvadsiatych a začiatkom tridsiatych rokov minulého storočia. V roku 1927 sa Obecný úrad obrátil osobitným listom na krajanov v zahraničí o poskytnutie finančnej podpory na výstavbu oplotenia. Výstavba sa predlžovala a ohradu dokončili až v roku 1933. Betonárske práce vykonal podnikateľ pre murárske práce Antonín Melo zo Serede a drôtenú ohradu Štefan Mayerberg z Trnavy. Náklady činili 85 500 Kčs. Uhradili ich najmä z prenájmu poľovného revíru, ktoré štrkovecké panstvo vyplatilo na niekoľko rokov dopredu.

Čítať ďalej...

Podrobnú históriu života šopornianskej farnosti napísal p. Ľudovít Čutrík v knihe Šoporňa - minulosť a súčasnosť 1251 - 2001 a do jednotlivých kategórií spracoval správca farnosti Vdp. ThLic. Marcel Kubinec, PhD.

V Šoporni ju zriadili v roku 1472. Dovtedy bohoslužby vykonávali duchovní zo Šintavy, ktorá bola centrom dekanátu (dnes seredský dekanát).

Dnešná budova fary je rozdelená na dve časti. V starej časti sa nachádza Pastoračné centrum a v novej časti, ktorá sa začala budovať v roku 1990 a dokončená bola v roku 2006 býva kňaz.

Čítať ďalej...

Podrobnú históriu života šopornianskej farnosti napísal p. Ľudovít Čutrík v knihe Šoporňa - minulosť a súčasnosť 1251 - 2001 a do jednotlivých kategórií spracoval správca farnosti Vdp. ThLic. Marcel Kubinec, PhD.

Z ďalších dejinných udalostí spojených s kostolom sa v kronikách zachovali tieto informácie:
V roku 1863 zúril v obci veľký požiar. Obecná kronika zaznamenala, že pri ňom stúpla teplota tak, až sa na veži roztopil jeden menší zvon.
V roku 1892 starý malý organ vymenili za väčší. Priestor na jeho umiestnenie nestačil a bolo potrebné časť kostola rozšíriť, prestavať a nadstaviť. Výmena sa uskutočnila a pôsobenia dp. Hediho a organistu Mišku. Kúpa organu sa uhradila z prostriedkov získaných prenájmom kostolných pozemkov.
Pôvodný obraz na hlavnom oltári po rokoch podľahol neľútostnému vplyvu času. V roku 1910 zhotovil akademický maliar Belloni skicu obrazu na hlavný oltár, ale pre ochorenie ho nedokončil. Učinil tak po ňom akademický maliar Gustáv Malý z Petržalky. Iný údaj hovorí iba o reštaurovaní obrazu.

Čítať ďalej...