Podrobnú históriu života šopornianskej farnosti napísal p. Ľudovít Čutrík v knihe Šoporňa - minulosť a súčasnosť 1251 - 2001 a do jednotlivých kategórií spracoval správca farnosti Vdp. ThLic. Marcel Kubinec, PhD.
Rozgonyi Joannes (Ján Rozgoň) | 27. 8. 1681 | 1700 |
Simonyi Georgius (Juraj Šimon) | 7. 7. 1700 | 1702 |
Tapolcsányi Stephanus (Topoľčiansky Štefan) | 20. 6. 1702 | 29. 11. 1702 |
Majthenyi Paulus (Pavol Majtény) | 16. 4. 1703 | 1705 |
Kelio Nikolaus (Mikuláš Kelio) | 3. 4. 1705 | 25. 7. 1710 |
Ambrovics Joannes (Ján Ambrovič) | 27.6. 1710 | 26. 7. 1739 |
Bányay Ladislaus (Ladislav Báňaj) | 26. 8. 1739 | 1749 |
Simcsik Joannes (Ján Šimčík) | 24. 1. 1749 | 1. 9. 1755 |
Ordódy Ignatius (Ignác Ordódy) | 16. 9. 1755 | 2. 12. 1776 |
Kanderka Gorgius (Juraj Kanderka) | 26. 12. 1776 | 1799 |
páter Maximilián Fanciskus /vypomáhal/ | od 1. 5. 1778 | |
Rezsny Michael (Michal Režný) | 1799 | 22. 5. 1834 |
Hlozsny Georgius (Juraj Hložný) | 1834 | 1. 7. 1844 |
Mézsaros Dávid (Dávid Mesároš) | 1844 | 17. 6. 1849 |
Karol Láni | 1849 | |
O tom, že v Šoporni krátky čas v roku 1849 pôsobil, sa dozvedáme zo Slovenského biografického slovníka. Láni bol významný uhorský historik. Narodil sa v roku 1812 v Pukanci. Napísal viacero prác z uhorskej a cirkevnej histórie. Niektoré zostali iba v rukopise. V rokoch 1848 – 49 sa zblížil s reprezentantmi slovenského národného hnutia a právom ho možno považovať za jedného najvýznamnejších slovenských historikov 19. storočia. | ||
Gály Antónius (Anton Gály) | 18.6.1849 | 10. 10. 1873 |
Počas jeho účinkovania sa uskutočnila komasácia chotára medzi zemepánskou rodinou Esterháziovcov a občanmi. | ||
Herald Joannes (Ján Herald) | 1873 | 5. 9. 1876 |
Kvassay Carolus (Karol Kvašaj) | 1876 | 18. 1. 1877 |
Hegyi Ingatius (Ignác Hedi) | 19. 1. 1877 | 1903 |
Stephanus Gorelovitsch (Štefan Gorelovič) | 1904 | 1935 |
Narodil sa roku 1864 v Turzovke, zomrel v roku 1935. Pochovaný je na šopornianskom cintoríne. Pohrebné obrady vykonal generálny vikár z Trnavy Karol Nečesálek za účasti veriacich aj z okolitých dedín. Do Šoporne prišiel z Brezovej, kde už pôsobil ako správca fary. Ako predseda školskej stolice sa v posledných rokoch trvania rakúsko-uhorskej monarchie príkladne bil proti zoštátneniu cirkevnej školy. | ||
František Bernadič | 1. 6. 1936 | 31. 12. 1939 |
Farský úrad viedol veľmi starostlivo. V rozhodujúcej miere sa zaslúžil o výstavbu nového jednoposchodového pavilónu štvortriednej školy a všestranne sa staral o povznesenie rímskokatolíckej školy, získal finančné úspory vo výške 30 000 korún, dopĺňal kostolný inventár nákupom bohoslužobných rúch, kostolných kobercov a dal opraviť vežu kostola. Podporoval chudobných, viedol združenie kresťanských robotníkov a staral sa, aby dostávali podporu v nezamestnanosti. Bol horlivým kňazom a dobrým kazateľom, podporoval podnikanie, ktoré sa konalo v prospech celku. Zo Šoporne odišiel za správcu farnosti do Šúroviec. | ||
Dr. Rudolf Mauréry | 24. 11. 1941 | 1945 |
za kaplánovania Jána Pospiecha počas roku 1940 zastupoval správcu fary a dochádzal do Šoporne z Hájskeho. Farárom v Šoporni bol vymenovaný 24. 11. 1941. Začiatkom marca 1945 odišiel do Tesárov nad Žitavou. | ||
František Ondreička | 1945 | |
Nastúpil za správcu farnosti po R. Maurérym. Predtým tu bol kaplánom. Správcom farnosti bol krátko v roku 1945 | ||
Izidor Štefík | 1945 | december 1952 |
Ondrej Ďuriš | január 1953 | 1974 |
V roku 1956 havaroval na motorke, a preto kaplán Štefan Janec viedol farnosť počas práceneschopnosti Ďuriša. | ||
Ferdinand Javor | 1974 | 1988 |
Teodor Kamody | 1988 | 2006 |
Samuel Sádecký | 2006 | 2013 |
Marcel Kubinec | 2013 | 2020 |
Libor Škriputa | 2020 |
KAPLÁNI FARNOSTI ŠOPORŇA (od konca 19. storočia) | ||
Vzhľadom na to, že ako filiálka dlhé roky patrila pod šoporniansku faru aj Pata, pôsobil vo farnosti do vzniku farnosti Pata aj kaplán. | ||
Pathy Július | 1899 | 1901 |
Dobrovodský Michal | 1901 | 1902 |
Vozár František | 1902 | 1903 |
Puhan František | 1903 | |
Ochaba Pavol | 1904 | 1905 |
Hránek Ján | 1906 | 1907 |
Blažke Jozef | 1907 | 1908 |
Zachár Štefan | 1908 | 1910 |
Srahulcsik Vendelín | 1910 | 1911 |
Macháček Pavel | 1911 | |
Scusár Július | 1912 | |
Havran Karol | 1913 | 1914 |
Kianička Gašpar | 1914 | 1916 |
Kornel Gašpar | 1916 | 1917 |
Dr. Neumann Jozef | 1917 | |
Lavička Ondrej | 1917 | 1919 |
Gála Ján | 1919 | 1926 |
Berényi Eugen | 1919 | 1920 |
Kántor Eugen | 1920 | |
Takács Peter Pavol, SJ | 1922 | |
Holeksy Jozef | 1922 | |
Šesták Július | 1924 | |
Beregszegi Andrej | 1928 | |
Bartaloš Július | 1929 | |
Uherčík Michal | 1930 | 1931 |
Gajdoš Jakub | 1931 | 1933 |
Gajdoš Jozef | 1933 | 1934 |
Pospiech Ján | 1934 | 1935 |
Bernadič František | 1935 | |
Gajdoš Pavel | 1936 | 1937 |
Čongrádi Viliam | 1937 | 1939 |
Turza Ján | 1939 | |
Zimanyi Gejza | 1939 | 1941 |
Horváth Libor | 1941 | 1942 |
Markech Anton | 1942 | 1943 |
Ondreička František | 1943 | 1944 |
1946 | 1949 | |
Palkovič Anton | 1945 | |
Andódy Andrej | 1947 | 1949 |
Koller Jozef | 1949 | |
Rotmus Ľudovít | 1949 | 1951 |
Janec Štefan | 1951 | 1959 |
Danišovič Andrej | 1955 | |
Franta Jozef | 1956 | |
1964 | 1968 | |
Toman Augustín | 1960 | |
Rozbora Jozef | 1962 | |
Vanček Karol | 1968 | 1969 |
Podrobnú históriu života šopornianskej farnosti napísal p. Ľudovít Čutrík v knihe Šoporňa - minulosť a súčasnosť 1251 - 2001 a do jednotlivých kategórií spracoval správca farnosti Vdp. ThLic. Marcel Kubinec, PhD.
Pôvodný kostol bol malý a niekedy v 18. Storočí si obyvatelia vymodlili ten, ktorý poznáme aj dnes. Presný dátum výstavby a posviacky kostola nie je k dispozícii v nijakom známom písomnom dokumente. V Šoporni sa oslavuje „titul“ kostola Panny Márie Snežnej v nedeľu po 5. auguste, kedy sa v Cirkvi slávi výročie posviacky Hlavnej mariánskej baziliky v Ríme. Titul kostola je tajomstvo viery alebo meno svätca, na ktorého počesť bol kostol zasvätený či požehnaný.
Stavbe nového kostola predchádzali niektoré udalosti, o ktorých je potrebné zmieniť sa. Najstaršia náboženská pamiatka, ktorá sa až do roku 1974 uchovala v „Božej muke“ na hornom konci dediny (neďaleko autobusovej zastávky pri chodníku) bola mariánska soška Sedembolestnej Panny Márie. V roku 1974 ju neznámy páchateľ odcudzil. Bola vyrezaná z dreva divej ruže s vyrytým rokom 1470. Údajne ju vyhotovil mních - pustovník, žijúci v lese Berek pri Váhu a dedinou smerom na Šintavu. Pravdepodobne počas stavby nového kostola koncom 18. stor. sošku Sedembolestnej Panny Márie preniesli do „Božej muky“ postavenej na mieste terajšieho Božského Srdca Ježišovho a v 20. rokoch 20. storočia „do Božej muky“ (pri autobusovej zastávke).
© 2024 Farnosť Šoporňa