Podrobnú históriu života šopornianskej farnosti napísal p. Ľudovít Čutrík v knihe Šoporňa - minulosť a súčasnosť 1251 - 2001 a do jednotlivých kategórií spracoval správca farnosti Vdp. ThLic. Marcel Kubinec, PhD.
Náboženské udalosti doložené zachovanými správami:
V roku 1769 boli osobitnou listinou upravené pomery medzi zemepánom Františkom Esterházim a cirkevnou obcou Šoporňa.
Prvá birmovka po 1. svetovej vojne sa konala v roku 1923. Vykonal ju Dr. Pavel Jantausch, apoštolský administrátor, biskup trnavskej apoštolskej administratúry. (Tá vznikla po rozpade Rakúsko – Uhorska, keby vznikla Česko – Slovenská republika) Zúčastnili sa na nej aj birmovanci zo Šintavy, Paty a Hájskeho.
V roku 1923 vznikla miestna Katolícka jednota žien. Nabádala matky k zodpovednosti za mravnú výchovu detí. Viedla ju miestna učiteľka Paulína Kadvanová.
V roku 1925 založili Kresťanské roľnícke združenie. V roku 1927 vstúpila učiteľka Kornélia Šestáková, miestna rodáčka, do kláštora sestier Božského Vykupiteľa v Nových Zámkoch.
V roku 1933 dodal a umiestnil sochy anjelov na hlavnú bránu cintorína sochár Jozef Heim z Bratislavy.
V roku 1936 založili Katolícky malý kruh zameraný na prednášky, ale aj zábavnú činnosť.
V tomto roku po smrti dp. Štefana Goreloviča (tento je pochovaný na miestnom cintoríne) vypísal biskupský úrad konkurz na uvoľnené miesto administrátora miestnej fary. Veľkonočné obrady celebroval dp. Vendelín Sahulšík z Trnavy. V tom istom roku, 26. mája, vykonal birmovku vdp. Dr. Pavel Jantausch za účasti 2 000 birmovancov zo Šoporne, Šintavy, Paty a Hájskeho.
V roku 1937 založili Združenie katolíckej mládeže (SKM). Pod novú organizáciu sa sústredili aj ostatné mládežnícke spolky (vrátane ochotníckeho divadla).
Šiesteho januára 1938 bola požehnaná jednoposchodová budova 4-triednej rímskokatolíckej školy. Dňa 8. Augusta celebroval zádušnú sv. omšu za Andreja Hlinku kaplán Viliam Čongrády.
V roku 1939 odohrali členovia ochotníckeho divadelného súboru už v rámci Združenia katolíckej mládeže štyri divadelné predstavenia (Za hriechy otcov, Cirkevná daň). Novým predsedom SKM sa stal učiteľ Jozef Kaduc.
Začiatkom marca vyzváňali kostolné zvony na znak zvolenia nového pápeža Pia XII.
Sedemnásteho augusta na prvé výročie smrti A. Hlinku sa konala pietna spomienka. Prehovoril na nej kaplán Pavel Gajdoš.
SKM aj v ďalších rokoch vyvíjalo úspešnú činnosť na poli ochotníckeho divadla a odohralo mnohé prestavenia ako napr. Kto si bez viny, Jánošík, Pane, neopusť nás, atď.
V pondelok 2. apríla 1945, po prechode frontu, odslúžil sv. omšu a pochoval obete II. svetovej vojny miestny administrátor František Ondreička. V roku 1947 prevzal činnosť mládežníckych spolkov Zväz slovenskej mládeže (SSM) a SKM bolo zrušené.
V roku 1956 v rámci ďalšieho obmedzovania náboženskej slobody boli bohoslužby na Veľkú noc preložené na večer a Vzkriesenie sa uskutočnilo neskoro v noci.
Hlavné náboženské podujatia, ktoré sa každoročne konali mimo kostola: Na Veľký piatok sa chodilo modliť ku krížu na dolnom konci dediny. Na Bielu sobotu sa v rámci pobožnosti Vzkriesenia v sprievode so Zmŕtvychvstalým Kristom chodilo k soche Božského Srdca Ježišovho a späť.
Hlavnú cestu v dedine a brány domov si ľudia „na Ducha“ ozdobovali jahňadami. Na svätodušný pondelok sa v procesii chodilo na púť do Svätej chrasti (dnešné Vinohrady nad Váhom).
Na sviatok Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi (Božie Telo) sa v rámci pobožnosti chodilo so Sviatosťou oltárnou po jednotlivých zastaveniach (oltárikoch) na dolnom konci dediny vyzdobených kvetmi, halúzkami a náboženskými obrazmi (búdičky). Dievčatá slávnostne vyobliekané išli pred Sviatosťou oltárnou (nesenou kňazom) a cestu posýpali lupeňmi kvetov.
Pešo putovali veriaci kedysi aj do Nitry na sviatok Nanebovzatia Panny Márie. Na sviatok Povýšenia sv. Kríža (14. IX.) boli procesie k Šimonovmu krížu.
